Pre pestovanie pekných a zdravých kvitnúcich rastliniek sú potrebné niektoré veľmi dôležité činitele ako sú svetlo,teplota,voda-čiže primeraná zálievka,živiny,správny substrát a v najmenšej miere je to vzdušná vlhkosť.

O každom tomto činiteli si povieme pár slov:

SVETLO :Na pestovanie fialiek,ktoré majú radi veľa svetla, ale nie priame páľavé slniečko,môžme využiť ako prirodzené,čiže denné svetlo slnečných lúčov,postavením črepníčkov na okenné parapety alebo police pri oknách, tak isto aj umelé svetlo žiariviek. Pozor nie žiaroviek !!! Tie ako vedľajší produkt  vydávajú teplo,ktorým by sme mohli rastlinky spáliť,alebo sa na listoch vytvoria nepekné škvrny. Každý svetelný zdroj má aj svoje výhody aj svoje nevýhody. Kým  na okne sú rastlinky odolnejšie a pevnejšie,pod umelým svetlom sú chúlostivejšie a krehkejšie. No pod umelým osvetlením sú rastlinky oveľa pravidelnejšie a vytvárajú rovnomernejšie ružice listov. Na okne ich musíme raz týždenne pootočiť pre pravidelný a pekný rast. No zase pod umelým svetlom, by som povedala ,že rýchlejšie nasadzujú kvetné púčiky,ale na okne zase dlhšie vydržia kvety. No a zase na okne sú kvety farebne živšie ako pod umelým svetlom, ale len nepatrný rozdiel. Ja používam pri pestovaní oba zdroje svetla a ako umelé osvetlenie používam žiarivky  PHILIPS 120cm dlhé o výkone 36W.-biele svetlo. Som s nimi veľmi spokojná,dokonca pri zakoreňovaní lístočkov sa mi osvedčilo zakoreňovanie pod umelým svetlom. Približná vzdialenosť umelého osvetlenia  od vrcholu rastlinky by mala byť okolo 30cm, no ja som vyskúšala 20cm a fialkám to neprekáža. Niektorý pestovatelia používajú iné druhy žiariviek s iným farebným spektrom.

TEPLOTA :Ďalším veľmi dôležitým činiteľom pre pestovanie je správna teplota.U fialiek sa pohybuje v rozmedzí 18-25°C.Sú odrody napríklad pestrolisté,ktoré majú radšej tú nižšiu hranicu a vtedy sa aj krajšie vyfarbia.Pod 15°C fialky prestávajú rásť,a pod 10°C  živoria alebo hynú.Tak isto zle znášajú vysoké teploty.

HNOJENIE: Rastliny vyžadujú rovnomerné zásobenie živinami. Nové poznatky potvrdzujú, že správne vyživovaná rastlina sa vlastnými obrannými látkami bráni proti škodlivým činiteľom, škodcom aj mikróbom. Prednosťou minerálneho hnojenia je možnosť presného dávkovania a rýchleho pôsobenia živín na rastliny. To sa vzťahuje najmä na tekuté formy hnojív. Rastliny potrebujú pre svoj rast a vývoj 12 základných živín, ktoré sa môžu v pôde vyskytovať, ale väčšinou nie sú v dostatočnej miere zastúpené pre dosiahnutie vysokých výnosov. Preto je dôležité tieto doplniť do pôdy v podobe hnojív, ktoré môžu byť rýchlo prijateľné a využité rastlinami. V prípade, že niektoré živiny sú v nedostatku, rastliny síce rastú, ale pomaly,alebo sú zakrpatené,nevivinuté ,listy sú zle vyfarbené a vôbec nekvitnú a ak áno,kvietky sú tak isto nevyvinuté drobné. 
TRI ZÁKLADNÉ ŽIVINY- dusík, fosfor a draslík sú potrebné pre široký rozsah rastových procesov rastlín.  
TRI DOPLNKOVÉ ŽIVINY - vápnik, horčík a síra sú potrebné v takej istej miere ako predchádzajúce, ale aplikujú sa v menších dávkach ŠESŤ ZÁKLADNÝCH MIKROELEMENTOV - bór, meď, železo, mangán, molybdén a zinok sa aplikuje vo veľmi malých dávkach, ale sú v nemalej miere potrebné pre dobrý vývoj rastlín. Ich nedostatok sa prejaví len pri veľkom odčerpaní z pôdy. dusík (N) - je najdôležitejšou živinou, avšak jeho obsah sa nedá presne určiť, nakoľko je veľmi nestály. Je nevyhnutný pri formovaní bielkovín, aminokyselín a enzýmov. N sa v pôde nachádza v organickej (odumreté časti rastlín a živočíchov) a anorganickej forme. Anorganický N predstavujú dusičnanové (NO3-), amónne (NH4-) a dusitanové (NO2-) ióny.Pre panašované druhy fialiek si vyberáme hnojivo s nižším obsahom dusíka,lebo by sa nám z listov vytratilo pestré sfarbenie. Dusičnanový N sa nachádza v pôdnom roztoku a pohybuje sa v súlade s pohybom pôdnej vody. Pri prebytku vody sa tento N presúva spolu s vodou mimo koreňovú zónu rastlín. Amónny N je viazaný na pôdny sorpčný komplex a ak nie sú v pôde dlhší čas priaznivé podmienky pre nitrifikáciu / t.j. jeho premenu na dusičnanový dusík/, môže sa v pôde udržať relatívne dlho. Za priaznivých podmienok sa činnosť nitrifikačných baktérií transformuje na dusičnanovú formu N. Rastliny prijímajú N v obidvoch formách. Ak rastlina prijíma amónny N nastáva okysľovací efekt pre rastlinu a pre okolité prostredie, v prípade príjmu dusičnanového N nastáva alkalický efekt. Z toho dôvodu extrémna výživa jednou alebo druhou formou môže vyvolať nerovnováhu v rastlinách alebo ich prostredí a tak ovplyvniť príjem ďalších živín. nedostatok N žltnutie starých listov rastliny siahajú do svojich zásob, nastáva rozklad bielkovín a takto získaný dusík je premiestňovaný do mladších listov príp. semien, nastáva scvrkávanie chloroplastov a zníženie obsahu zeleného farbiva spomalenie rastu rastlín a koreňov vplyvom zníženej fotosyntézy skracuje sa vegetačná doba semená a plody nie sú dostatočne vyvinuté nadbytok N bujný rast rastlín rastliny majú veľa listov a sýtozelenú farbu, pletivá sú riedke a vodnaté, môže dôjsť k prehusteniu porastu a tým ku konkurencii o svetlo a ďalšie živiny vysilenie koreňového systému rast koreňov zaostáva za rastom nadzemnej časti, nerozvetvuje sa, nerastie do hĺbky a rastlina stráca jednu z možností ako odolávať suchu znižuje sa odolnosť voči chorobám a škodcom fosfor (P) - podporuje vývoj koreňového systému, tvorbu kvetov, semien a plodov. Príjem fosforu z hnojív rastlinami sa značne zvyšuje zvyšovaním dávok dusíka. Fosfor plní nezastupiteľnú funkciu v procesoch fotosyntézy, dýchania, metabolizme cukrov, bielkovín a v ďalších premenách. Nedostatok fosforu sa prejavuje na listoch, ktoré sú drobné, tmavozelené. Pletivo dolných listov od špičky hnedne a odumiera bez predchádzajúceho žltnutia, čo sa postupne rozšíri na celé rastliny. draslík (K) - je dôležitý pri vytváraní koreňov a plodov a tiež ich jednotnú veľkosť a vyfarbenosť. Zlepšuje kvalitu produkcie, skladovateľnosť a zvyšuje obsah cukru. Pri vyššom obsahu cukrov sú rastliny odolnejšie voči stresovým faktorom ako chlad, teplo atď. Nedostatok draslíka sa prejavu zakrpateným vzrastom, žltnutím a zasychaním okrajov listov. vápnik (Ca) - zlepšuje kvalitu produkcie, skladovateľnosť, odolnosť voči chorobám a infekciám od škodcov, neutralizuje prekyslenie pôdy, zlepšuje aktivitu pôdnych mikroorganizmov, nepriamo redukuje háďatká aj pôvodcov nádorovitosti kapustovitých rastlín. Nedostatok Ca sa prejavuje zastavením rastu, najmä mladých rastlín Nadbytok Ca viaže stopové prvky ako bór, železo, meď, mangán a zinok horčík (Mg) - zvyšuje intenzitu fotosyntézy, aktívne pôsobí i na enzýmy používané v spracovaní fosforu a predchádza vzniku chloróz - svetlozelené až žltkasté listy, kým žilnatina zostáva zelená síra (S) - zaisťuje optimálny podiel chlorofylu v listoch, zohráva dôležitú úlohu v látkovom metabolizme, podporuje tvorbu špecifických látok, ktoré ovplyvňujú chuť, vôňu a arómu rastlín. Síra je nesmierne mobilná v rámci koreňovej zóny a v rámci celej rastliny. Zvyšuje zimovzdornosť a toleranciu voči suchu. Rastliny potrebujú rovnaké alebo väčšie množstvo síry ako fosforu. Nedostatok S spôsobuje žltnutie listov, ktoré začína od najmladších a pri trvalom nedostatku prechádza i na spodné listy, zmenšuje sa veľkosť listov, stonky drevnatejú, spomaľuje sa vývin rastlín. bór (B) - napomáha dobrému prezimovaniu, podporuje vyrovnaný rast všetkých rastlinných partií, kvitnutie a zvyšuje fertilitu. Bór je nevyhnutný pre karfiol, zeler, mrkvu a cviklu. Nadbytok B je charakteristické zožltnutie špičiek listov, ktoré sa neskôr rozšíri a celý list zhnedne. mangán (Mn) - je veľmi dôležitý stopový prvok, nevyhnutný najmä pri formovaní chlorofylu. Najviac prítomný je pri pH 6,0, vápnenie alebo vysoké pH jeho príjem a tiež je ťažko prijateľný zo suchej pôdy. železo (Fe) - zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe chlorofylu, 90% celkového množstva Fe v liste je obsiahnuté v chloroplastoch. Nedostatok Fe sa prejavuje žltnutím listov (chlorózou) - nedochádza k tvorbe chlorofylu. zinok (Zn) - je súčasťou produkcie chlorofylu a reguluje spotrebu cukrov. Najviac prijateľný je pri hladinách pH 5,5-6,5. Pri vyššej hladine P má rastlina obmedzený prístup k zinku. meď (Cu) - má nevyhnutnú funkciu pri raste, je súčasťou procesu tvorby chlorofylu. Najdostupnejšia pre rastlinu je pri pH 5,0. V pôde je medi obyčajne dostatok, v organických pôdach býva príjem obmedzovaný. Dodávanie medi do vinohradníckych pôd meďnatými fungicídnymi prípravkami občas môže zapríčiniť jej nadbytok Nedostatok sa môže vyskytnúť zriedkavo, doplnenie meďnatými prípravkami je pomerne jednoduché. molibdén (Mo) - v rastline sa nachádza viazaný na organické zlúčeniny. Zúčastňuje sa pri tvorbe enzýmov. Nedostatok Mo spôsobuje znižovanie rastu, fotosyntézy, hromadia sa nitráty. Najčastejšie sa nedostatok prejavuje na kyslých pôdach. VZDUŠNÁ VLHKOSŤ Vzdušná vlhkosť je jedným s elementov zdarného pestovania.Príliš vysoká vlhkosť nám môže spôsobovať vznik plesní a hniloby ale zase príliš vysoká vlhkosť nám spôsobuje skrúcanie listov čím sama rastlinka sa bráni proti vyparovaniu vody a tak isto sa nám kvety nerozvýjajú úplne a sú menšie a lemy kučeravých fialiek sú len vlnité a nevýrazne zafarbené.Pri vyššej vlhkosti aj kvety na rastlinke dlhšie vydržia a majú jasnú farbu a perleťový lesk.
Ak je rastlinka zvednutá: -zistíme aký vlhký má substrát,ak je suchý polejeme a ak je mokrý necháme ho vyschnúť.Určite rastlinka znesie vysušenie zeminy skôr ako premokrenie,preto robíme zálievku opatrne. Ak rastlinka prestáva rásť lístky v srdiečku sú menšie a svetlejšie -je na čase rastlinku presadiť do čerstvého substrátu,už využila všetky potrebné živiny v substráte. Ak rastlinka rastie ale nekvitne: - asi je hnojená len dusíkatými hnojivani a tak prihnojíme hnojivom na kvitnúce rastlinky s vyšším obsahom draslíka, bóru a sforu.Draslík môžme doplniť aj vylúhovaním banánovej šupky vo vode,alebo vylúhovaním koreňa kostihoja lekárskeho.
Ako na všetko iné aj na kvety padajú drobné čiastočky prachu.Zbavíme sa ich buď jemným štetčekom jemným oprašovaním,alebo opatrným jemným sprchovaním mäkkou,vlažnou vodou.Štetec musí byť naozaj jemný a ťahy ním prevádzame zľahka,lebo by sme mohli poškodiť časti lístočkov,najmä chĺpky a potom sa nám na listoch vytvoria rany z ktorých vzniknú sivasté bodky až škvrny a môžu byť takéto poranenia listov aj miestom náchylným k nejakej chorobe alebo nákaze.Po sprchovaní dávame pozor aby rastlinky neboli v prievane alebo chlade,mohli by sa na rastlinkách-listoch, vytvoriť fľaky a v horšom prípade ak sa voda nevysuší so srdiečka rastlinky tá by mohla uhniť.Pokiaľ sa počas sprchovania zemina v črepníku príliš premočila,použijeme pijavý materiál-papier alebo látku na odsatie prebytočnej vody a to položením črepníčka na savý materiál dnom kde sú odtokové dierky.Ak sa časť vody na listoch drží v kvapkách tú tiež odsajeme.
Maly by byť pestované pri nižšej svetelnej intenzite,aby nedochádzalo k vybieleniu okvetných lupienkov a stredov. Taktiež by sme ich mali oveľa miernejšie hnojiť. "Ak budeme rešpektovať tieto pravidlá,žlté vyfarbenie sa bude zvýrazňovať s dospievaním rastlinky."
Fialky pod umelým osvetlením

Fialky pod umelým osvetlením

fialky pod umelým osvetlením

fialky pod umelým osvetlením

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one